Zvony v minulosti oznamovali aktuálny čas a počas požiaru slúžili na
vydávanie poplašného signálu. Hodinový stroj umiestnený vo veži
nedisponoval funkciou automatického odbíjania. To vykonával strážca,
ktorý sa riadil odbíjaním hodín na mestskej radnici.
Starší menší zvon má maximálny priemer približne 86 centimetrov (cm) a
výšku korpusu približne 51 cm. V roku 1589 ho vo Viedni odlial Hans
Dinkelmair. Do lucerny bola umiestnená jeho kópia, keďže bol značne
poškodený prasknutím a značným úbytkom materiálu.
Mladší väčší zvon (Sv. Michal Archanjel) má maximálny priemer približne
100 cm a výšku korpusu približne 71 cm. V roku 1679 ho v Bratislave
odlial Balthasar Herold. Zvon nemá srdce, ale zachovalo sa príslušné
dobové kladivo s náležitým ústrojenstvom zabezpečujúce odbíjanie hodín.
Generálna obnova Michalskej veže sa začala vlani v lete, celkový
rozpočet je viac ako 1,34 milióna eur. Rekonštrukcia prihliada na jej
pôvodnú barokovú podobu, ktorú veža získala prestavbou v roku 1758. Na
vrchol veže už začiatkom októbra vrátili zreštaurovanú a pozlátenú sochu
Archanjela Michala bojujúceho s drakom, vytvorenú v 18. storočí.
Michalská veža je najzachovanejšou časťou mestského opevnenia a patrí
medzi tri najnavštevovanejšie lokality pod správou Múzea mesta
Bratislavy. Slúžila ako jedna zo štyroch brán do mesta, spolu s
Laurinskou, Rybárskou a Vydrickou. Slúžila aj ako požiarna strážnica.
Vežu začali stavať v druhej polovici 13. storočia.